cervicek :o)

Kto niekedy chcel dieťatko, tak veľmi dobre vie o čom píšem ..... Píšem o tom nekonečnom čakaní či sa tento mesiac zadarilo alebo sa nám naša túžba zase o mesiac vzdialila. Tentokrát vyzeralo všetko tak nádejne a napriek tomu je to zase preč. Zase som spadla do jednej z mojich tak neobľúbených štatistík. Neviem prečo mám tu smolu ja, ale zas na druhej strane, prečo ja nie? Veď nie som ničím výnimočná a keď sa to môže stať komukoľvek, tak prečo nie aj mne. Takže tento mesiac naše nádej zhasla ako sfúknutá sviečka. Napriek tomu, že to vyzeralo tak, že už o týždeň uvidíme tlkot srdiečka našej hviezdičky, je opäť všetko stratené. Testík vyšiel pozitívne ale išlo o chemické tehotenstvo. Teda naša mala hviezdička sa nám nechcela uchytiť na mieste, ktoré som pre ňu pripravila a rozhodla sa, že jej maminka si prežije mikropotrat. Ten pocit z pozitívneho testíka som si vychutnávala len dva dni ale stáli za to. Verím, že už čoskoro budem mať v ruke ďaľší pozitvíny testík a pár týždňov po ňom aj fotku z ultrazvuku a pár mesiacov po ňom hviezdičku v postieľke.

Na malú chvíľku som bola neskutočne sklamaná a nešťastná, ale potom som si uvedomila, že život je krásny a inak nám v ňom všetko vychádza, klop, klop .... Včera som znova našla svoj balík s optimizmom a čerpám z neho naplno. Teším sa z dnešného dňa a z toho, že už o pár dní začne celý kolotoč čakania znova. Ale tentokrát to bude iné .... Tento krát to budem brať inak, nebudem sa desiť pri každom neznámom pocite, nebudem sa sledovať a hlavne budem dávať veľký pozor, aby som zase niekde nezabudla svoju krabicu optimizmu. Už sa nechcem mračit na svet a pozerať sa na ňho cez slzy, už sa chcem len usmievať, nech sa ta naša hviezdička teší na svoju veselú mamičku a ubytuje sa čo najskôr.