cervicek :o)

Uvažovala som na tým denne, denne som myslela na to, aké by to bolo, keby si tu bolo so mnou. Už by si malo krásnych osem mesiacov.... Čo všetko by si už vedelo? Už osem mesiacov by sa náš život točil len okolo teba. Už osem mesiacov by som ťa denne nosila v náručí a opakovala ti ako veľmi ťa milujem a čo všetko pre mňa znamenáš, ale takto to mám všetko len v hlave ... Nemožem si ťa objať, pohojdať, pobozkať ... Neviem aké si malo očká, vlásky, dokonca ani či si bolo chlapček alebo dievčatko ... Už sa asi nikdy neuvidíme, ale pamätám si ten deň, keď sme ťa s ockom prvý krát videli. Bolo si to najkrajšie a najdokonalejšie bábätko na svete a dokoca sme počuli ako silno to bije srdiečko. Dodnes neviem pochypiť prečo sa zrazu zastavilo, prečo si nám nedalo vedieť, že ti niečo chýba, že niečo nie je v poriadku...

Niekedy mám pocit, akoby som to prežila strašne dávno, ako by sa to stalo v inom živote. Myslela som si, že tá bolesť, ktorá prišla, keď si odišlo preč, nikdy neskončí, ale skončila. Už to tak nebolí, preto asi naozaj bude pravda, že čas včetko vylieči. Ako veľmi som nenávidela túto vetu, hlavne keď ju použil niekto, kto nemal poňatia o čom hovorí. Úplne stačilo objatie a ak už niekto naozaj cítil potrebu o tom so mnou hovoriť, tak by stačilo len "Je mi ľúto". Nič viac a nič menej.  Žiadne frázy ako to časom prebolí a rana sa zahojí a že prídu ďalšie deti, veď sme ešte mladí ... Som rada, že toto všetko je už za mnou a vďaka jedenj milej stránke, kde som mala možnosť vypísať sa s ľuďmi, ktorí presne vedeli ako mi je a čo som prežila, už o tom viem rozprávať a posunúť sa ďalej.

Myslím, že presne týmto som mala začať svoj blogerský život.